MAX KAŠPARŮ O NÁBOŽENSKOM FORMALIZME

            Pôsobím v českej farnosti v Žirovnici, kde sa všetci poznáme. V nedeľu nás chodí do kostola asi tridsať. A zrazu pozerám – je nás tam štyridsaťpäť. Po svätej omši vyjdem von a vidím, že sú to Slovenky z Oravy, ktoré pracujú v neďalekej fabrike. O niekoľko týždňov boli v kostole už len tri. Pýtal som sa na dôvod. Vraj – u vás sa do kostola nechodí.
            Jednoduchšia široká cesta sa ľahko prijíma. Prečo je to tak? Istý Ind, ktorý prišiel do Európy, tomuto fenoménu priradil prirovnanie: „Ležíme ako kameň dvetisíc rokov ponorení v kresťanskej vode. Na povrchu sme síce mokrí, ale vo vnútri sme suchí. Kresťanstvo sa do nášho vnútra nedostalo.“ Máme ho v rodných listoch, matrikách, na svätých obrázkoch na stene i modlitebných knižkách, ale nie sme kresťanstvom presiaknutí.